Na významných a exponovaných horských vrcholoch, z ktorých sa otvárajú ďaleké výhľady, sa zvyknú umiestňovať vrcholové turistické denníky. Do nich zapisujú návštevníci svoje dojmy z výstupu a z okolitej prírody. Také sú na Volovci, Skalisku, Sivci, Simonke, Rohačke, Vysokom vršku nad Poráčom a ďalších miestach východného Slovenska.
Vrcholový denník na Kojšovskej holi založil už po vojne turistický oddiel pri VSŽ Košice, neskôr premenovaný na Víkend. Po ňom ho na čas obhospodarovali zamestnanci chaty Erika. Nový vrcholový denník založil Podnik Údržba 8.5.1978. Súčasne inštaloval novú železnú skrinku s poistením proti poveternostným vplyvom, najmä dažďa a snehu. V súčasnosti je denník umiestnený v kovovej schránke na stĺpiku pri triangulačnom bode neďaleko staničnej budovy. Okrem dátumu, z ktorého je zrejmé, kedy sa dotyčný návštevník v denníku prezentoval, obsahujú zápisy identifikačné údaje jednotlivcov i skupín, postrehy a zážitky z vykonaného výstupu a tiež informácie o počasí. Analýza zápisov ukázala, že návštevnosť Kojšovskej hole je veľmi pestrá. Tvoria ju ľudia rôzneho veku, sociálneho zloženia a pôvodu, od organizovaných turistických oddielov, skupín mládežníkov, športových kolektívov, kolektívov bývalých BSP a SZM, ochranárov prírody, trampov, rekreantov na chate Erika v čase ešte jej fungovania až po neorganizované skupiny v rámci rodinnej turistiky a jedincov.
Veľkú časť zápisov tvoria informácie o výstupoch, vykonaných z príležitosti osláv významných udalostí alebo výročí (SNP, oslobodenie Košíc, Nového roku), príchodu zahraničných delegácií, turistických zrazov, Pochodu vďaky, Ohňových posolstiev, akcie „Buď fit“, v rámci plnenia turistických odznakov výkonnostných tried a ďalších motivácií.
Veľmi diferencovaný je i samotný obsah zápisov. Sú najčastejšie motivované túžbou poznať niečo nové, potešiť sa výhľadom z vrcholu alebo preveriť si vlastné schopnosti. Prevažujú motívy krajinárske, jednoducho štylizované, ale občas i veršované, z ktorých cítiť radosť a nadšenie z pohľadu na krásu okolitej prírody:
„Obdivujeme krásy nášho milovaného Slovenského Rudohoria.“
„Opäť sme vystúpili na krásavicu Slovenského Rudohoria!“
„Malebný pohľad na všetky strany. Je to jeden z mála kútov našej domoviny s tak krásnou scenériou.“
„Pravda na úpätí hôr prestáva byť pravdou na ich vrcholoch.“
„Sme nadšení prekrásnym pohľadom do dolín.“
„Len vedieť nestačí – treba aj vidieť.“
„Nič krajšieho som nevidel ako pohľad z Kojšovskej hole.“
„Kojšovská hoľa? Je to väčší kamienok v prekrásnej mozaike našej vlasti.“
„Po 15 rokoch prišli sme sem zas, aby sme vychutnali tých kojšovských krás.“
„Postoj chvíľa, si krásna.“
„Niekedy jediná chvíľa zastúpi celú večnosť.“
„V živote som videla množstvo výhľadov, ale tento je tak krásny, že ho neviem slovami opísať.“
Nechýbajú ani údaje o počasí:
„Na Kojšovskej holi silný vietor fúka, je tu veľmi pekne – preveliká lúka,“
„Sme v zimnej rozprávke.“
„Nádherné bezmračné počasie, avšak silný vietor, Tatry pre inverziu nevidno.“
„Fúka ako na Sibíri.“
„Ide nás odfúknuť do dediny.“
Už podľa častej zmienky o silnom vetre by si Kojšovská hoľa vyslúžila názov „Veterná hoľa“.
Kvalitatívne najhodnotnejším druhom zápisov sú dojmy a motívy vlastenecké. Nie je to náhodné. Spomeňme národovcov štúrovského okruhu a ich výstupy na Kriváň. Aj ich inšpirovala krása slovenskej krajiny k národnej uvedomelosti, hrdosti a vlastenectvu. Vycítiť to i z myšlienok, ktoré zvečnili mnohí návštevníci Kojšovskej hole do tohto denníka:
„Hoj, vlasť moja, ty zem milá, ja zo srdca Ťa milujem, rád Ťa navštevujem, aj Teba, Kojšovská hoľa!“
„Som tu prvýkrát a je tu nádherne zasnežená krajina i okolité vrchy. Fúka silný vietor, ale ten pohľad stojí za to.“
„Sme šťastní a hrdí na krásy našej vlasti.“
„Moja rodná zem, aká krásna si, som rád, že žijem v tak krásnej zemi.“
„Ošľahaní vetrom, ale nadšení z pohľadu na tento prekrásny kraj – sme hrdí na svoju slovenskú príslušnosť.“
„Koľko len krás a turisticky zaujímavých miest má náš Spiš! Prečo ich obdivuje len tak málo rodákov? Poznať cudzie kraje a nepoznať svoju domovinu je hriešne!“.
„Skúste stráviť Štedrý večer na Kojšovskej holi, dívať sa vôkol seba do dolín a pozorovať malé svetielka a nad hlavou hviezdy, čo svietili aj pred tisíc rokmi. Prakovskí turisti sú hrdí na svoju vlasť.“
Mnohé zápisy prezrádzajú istý lokálpatriotizmus:
„Oj, chlapci Ičanskí, nič sa vy nebojte, vy len ak tá hoľa hrdo sebe stojte!“
„Dnes po stokrát skláňame hlavy na samom vrchole Kojšovskej hole. Pod ňou sme sa zrodili, pod ňou žijeme a pod ňou aj zomrieme, ale z pamäti nám nikdy nevymizne!“
„Moja rodná zem, Kojšov malebný, tu som sa zrodil a umrieť chcel by, medzi horami, Hoľou a Skalou, v krásnom prostredí v údolí trampov.“
„Kojšovská hoľa, aj tá naša Skala, to je pýcha Kojšovského kraja!“ – Kojšovčania.
Okrem slovenských záznamov tu nájdeme i dojmy a podpisy nemeckých, českých, poľských i ruských návštevníkov, v poslednom období aj anglických;
„Wiederholt erstiegen wir diesen gipfel und gedenken den Menschen, die für die Freiheit ihrer Heimat und auch unseres Volkes ihr Leben gaben.“
„Bei unserer Wanderung durch die Berge der Slowakei ehrten wir auch hier die Kämpfer der SNP und Sovjetarmee der Station.“
„What can I do for, you my very, very nice mountains? Kiss for you!““
„Il raid szlakami kuriéra tatrzanských“
„Dona nobis pacem!“
„Das wir in Frieden uns hier an die sem Ort den Menschen erinnern konnten, die ihr Leben dafür opfern!“
„Itt vagyunk a villág tetéjen borzastoán hideg vanés erös süvit Boszélven.“
Nechýbajú kritické pripomienky:
„Orientácia turistických chodníkov neuspokojivá.“
„Netreba objavovať len prírodu, ale aj turistické značky a chodníky. Vychodňare, nehanbice še?“
„Pekný kraj, ale mizerné značkování. To u nás v Krkonoších by ste koukali.“
„Je tu proste nádhera, až na tú hudbu, čo reve od vleku.“
„Je tu krásne, len tá hrozná, civilizovaná hudba tu ruší pokoj v prírode!“
„Návštevníci by sa mali správať podľa pravidiel, netrhať vzácne kvety, nerušiť zver, neodhadzovať fľaše!“
„Neměli byste trpět tak necitlivé zaobcházení s okolitou přírodou.“
Vrcholový denník znesie všetko – komentáre poučné, úsmevné, i žartovné:
„V deň, v ktorý vystúpiš na Kojšovskú hoľu nestarneš!“
„Tak rušaj, hýb sa, podnikaj, veď mladú krv máš v žilách, až vyjdeš na Kojšovskú hoľu, uvidíš, čo je v Tvojich silách.“
„My, vetrom ošľahaní kaviarenskými ventilátormi sme za hrozných útrap vystúpili na vrchol Kojšovskej hole. Pri výstupe sme rozodrali všetky topánky, potrhali všetky horolezecké laná, ba dokonca aj zuby nám vypadali. Preto sa vraciame na chatu Erika. Ale triezvych nás nedostanú!“
„Zavítali jsme zdaleka a našli krásnou přírodu. Ale koukejte udělat něco s témi káristy, než vám ji zničí – Čechy zdraví Slovensko.“
„Jak dobre sám prírodou kráčať a kochať sa tichom našich hôr a nadchýnať sa tajomstvom a záhadami, ktoré Pán pre nás stvoril.“
„Klub horských šílenců a milovníků dlouhých cest ALPINTREK.“
„I. ročník výstupu na Kojšovskú hoľu na počesť Jána Pavla II. (Chvála Ti Pane za Tvoju lásku a milosť)“
Veľa zápisov z leta 2008 sa spájalo s bohatým zberom čučoriedok a brusníc.
